Niektorí ľudia si myslia, že každý, kto má nezvyčajné nápady, alebo robí neobvyklé veci musí byť blázon. Či už to je pravda alebo nie posúďte vy sami. Tento skutočný príbeh je o histórii jedinečného miesta, o neobyčajných príhodách, ktoré zmenili život a o priateľstvách, ktoré by nevznikli bez lásky k prírode a zvieratám.

V roku 1997 ste možno aj vy stretli mladú zaľúbenú dvojicu, ktorá putovala krížom krážom po Slovensku. Na spoločnej ceste za veľkým snom sprevádzal Martina Rožka a Janu Štyndlovú ich verný pes Tequila. Neďaleko dediny Železná Breznica, kde doteraz stojí osamelý kríž, sa z ničoho nič Tequila rozbehla na lúku a zmizla. Keď ju Martin s Janou našli, ocitli sa na mieste s neuveriteľným výhľadom na nádhernú prírodu Kremnických vrchov. Vedeli, že konečne našli čo hľadali. A tak sa po dlhej dobe putovania horami a dolinami ocitla naša trojica v Pohroní, tam kde voda bola kryštálovo čistá a zem panensky krásna, na mieste kde sa začala písať história Ranču Rušeň 38.

Názov areálu ako aj inšpirácia k splneniu si sna pochádza z poviedky Williama Saroyana – Rušeň 38. Príbeh poviedky sa začína dňom keď sa objaví v dedine Indián so zvláštnym menom Rušeň 38. Všetci ľudia si o ňom myslia, že je to chudobný blázon a tak si nájde jediného kamaráta, malého chlapca Arama. Nezvyčajné priateľstvo v skutočnosti bohatého Indiána, ktorý trávi všetok voľný čas s Aramom a plní mu jeho detské sny, pripadalo mnohým z dediny bláznivo. Malý chlapec zrazu mohol šoférovať najnovší model Packarda, pretože Indián mu tvrdil, že to nevie alebo chodili spolu chytať ryby, poľovať. To, že človek robí neobvyklé veci ešte neznamená, že je blázon. Či už je to Indián, malý Aram alebo v našom príbehu Martin s Janou. Rovnako mohli niekomu pripadať ako dvaja blázni. Vlastnoručne vybudovať ranč s nezvyčajným názvom Rušeň 38, kde budú chovať kone sa však naozaj začal stávať skutočnosťou. Zo začiatku žili Martin s Janou v teepee (indiánsky stan), starali sa o svoje prvé tri kone. Po tom ako im prútikár poradil miesto kde je podzemná voda začali s kopaním studne. Zimu prežili vo svojpomocne postavenom zrube a po dvoch rokoch sa pustili do veľkých stavebných prác. Začali kopať základy pre budovu, ktorú mali tvoriť stajne a obytná časť. Nie všetko vychádzalo tak ako si Martin s Janou vysnívali. Aj keď v kopaní studne zdolali hĺbku 16 metrov nikdy sa vody nedokopali a prvá konštrukcia hlavnej budovy sa hneď zrútila pretože bola zle postavená. Na druhý pokus sa im to úspešne podarilo a to, že Martin skutočne staval všetky stavby podľa seba sa prejavilo aj na výške stropu, ktorá bola tak akurát asi len jeho nižšej postave. Ranč Rušeň 38 bol však definitívne postavený.

V stajniach mali Jana s Martinom 13 koní a tak začali poskytovať kurzy jazdenia, vychádzky na koňoch do prírody, ubytovanie turistického typu v teepee alebo vo vlastných stanoch a detské tábory. Prostredníctvom cestovnej kancelárie Bubo sa tu uskutočňovali decivilizačné pobyty, ktoré spočívali v pobyte mimo akýchkoľvek výdobytkov moderného sveta spojené so starostlivosťou o kone.

Na konci poviedky Williama Saroyana odíde Indián Rušeň 38 z dediny na aute a už nikdy sa tam nevráti. Aram mal na to jediné možné vysvetlenie a to, že Indián chcel aby uveril, že nevie šoférovať auto pretože mu tak mohol splniť sen. Bol to v podstate mladý muž, ktorý prišiel do dediny na somárovi, strašne sa nudil a preto si našiel zábavu s malým chlapcom. Iné vysvetlenie Aram nemal. Jedine, že by musel prijať mienku všetkých ľudí, že to bol blázon. A tak aj v našom príbehu Martin a Jana jedného dňa z ranča odišli. Vysvetlení môže byť mnoho, ale skutočnosť, že dokázali zo sna a takmer z ničoho vybudovať Ranč Rušeň 38 je nepopierateľná a obdivuhodná.

Príbeh Ranču Rušeň 38, sa ale nekončí. V roku 2003 sa kolegovia a kamaráti Peter Snopko a Dodo Stanko stali novými majiteľmi areálu. Keď prvý raz videli ranč a krásnu okolitú prírodu ani chvíľu neváhali. Peter ho kúpil aj kvôli svoje priateľke, ktorej chcel urobiť radosť a Dodo mal už od detstva vzťah k prírode a koňom keďže jeho otec bol horár. Zhodli sa na spoločnej predstave vybudovať z pôvodného areálu rekreačné zariadenie zamerané na agroturistiku. Areál tiež poskytovali ako priestor skupine Cassanova – www.cassanova.sk, spoločnosti veselých šermiarov z Banskej Bystrice, ktorá sa venovala dobovým historickým výjavom a predstaveniam. V tej dobe mali na ranči 11 koní.

V roku 2004 bola uskutočnená prvá rekonštrukcia pôvodnej stavby podľa návrhu ich spoločného kamaráta Pavola Hadača. Pavol je napríklad autorom vychýrenej dedinky Habakuky v Dobšinského rozprávkovom svete na Donovaloch. Tu si môžete pozrieť jeho prácu Habakuky. Na ranči sa podľa jeho návrhu ako prvé postavil bufet a časť stajní.

Poslednú májovú nedeľu roku 2005 usporiadali Peter a Dodo na ranči akciu Veľký deň koní, ktorá mala úspech s nečakane veľkou návštevnosťou z celého Slovenska.

Na podujatí mali návštevníci príležitosť vidieť historické bojové umenie na koňoch zo 17. storočia, parkúrové jazdectvo alebo jazdu na vozoch. Môhli si vyskúšať streľbu z luku, kuše alebo sa dozvedieť niečo viac o slovenských zvykoch a tradíciách. Medzi ďalšími sprievodnými atrakciami bola aj výstava výtvarníka Štefana Beličku.

Po dvoch rokoch spoločného pôsobenia Petra a Doda dochádza k rozdielnym predstavám a názorom ako ranč viesť a tak po vzájomnej dohode má od roku 2005 vo svojich rukách Ranč Rušeň 38 Peter Snopko. Koncom leta sa v areáli ranča rozhodol zorganizovať hudobný festival Tŕniefest 2005, do ktorého ako svojho nového partnera prizval baču Zdena z neďalekého družstva. Ten kvôli vidine veľkého zárobku predal všetky ovce na vstupný kapitál. Avšak festival neskončil vôbec podľa ich predstáv. Zapísal sa do histórie nášho príbehu o ranči, ale aj do hudobnej branže. V umeleckých sférach sa dlhé roky spomínal ako najväčší súkromný festival v lese na Slovensku. Bača kvôli dlhom, ktoré mu zostali prišiel o auto a akoby nestačilo manželka sa mu bláznivo zaľúbila do ochrankára z festivalu a odišla s ním preč. Peter sa po prvom nevydarenom pokuse rýchlo otriasol a ešte v tom istom roku areál využil na usporiadanie ďalšieho hudobného festivalu Punk na horách a o rok neskôr Save the planet – Kill yourself/ Vega Fest 2006. Ranč Rušeň 38 aj naďalej fungoval ako areál na chov koní. Tiež sa tu každé leto konali detské tábory.

Jedného dňa sa na Ranči Rušeň 38 stretli tak ako pred piatimi rokmi Peter Snopko a Dodo Stanko. Peter sa rozhodol ranč z osobných dôvodov predať a tak sa v roku 2008 stáva novým majiteľom Dodo.

V našom príbehu sa opäť začínajú plniť sny a veľké plány.  Z predošlých rokov sa musel najskôr celý areál vyčistiť od odpadu. Napríklad sa tam našlo 24 chladničiek a mrazničiek, ktoré predošlému majiteľovi darovali kamaráti a známi aby ich využil keď bude treba. Hneď na ďalší rok sa uskutočnila prestavba hlavnej budovy, rozšírenie jazdiarne a z 16 metrov hlbokej studne bez vody, ktorú kopal ešte prvý majiteľ ranča Martin Rožko, sa stala najhlbšia latrína v Strednej Európe.

Už počas rekonštrukcie sa na ranči uskutočnila súťaž v ryžovaní zlata, ktorú organizovali zlatokopi z Banskej Bystrice. Keď sa prestavba dokončila usporiadali sa v areáli podujatia v duchu stredoveku ako letné tábory, husárske skúšky alebo barokový turnaj. Medzi veľmi obľúbenú akciu patrí Májová jazda, čo je každoročná tradícia, počas ktorej sa na chrbte koňa putuje štyri až päť dní po Slovensku. Súčasťou tradície sú dobové obleky a zúčastňujú sa jej kamaráti, ktorí sa stretli a spoznali na ranči.

Rovnako táto partia chodí na historické podujatia, ktoré sa konajú v blízkom okolí. V niektorých prípadoch sa spojila so skupinou Cassanova alebo Via Historica – www.viahistorica.sk a zúčastnili sa jarmoku v Slovenskej Ľupči, Hradných slávností v Leviciach alebo Kremnických gagov.

V súčasnosti je na ranči 17 koní a Dodove plány sa pomaly začínajú realizovať. Inšpiráciu našiel neďaleko v Kremnických vrchoch, kde sa nachádza vrch Velestúr, na ktorom sa koncom 19. storočia objavil runový nápis. Toto miesto bolo označené za kultové miesto, na ktorom slovanskí kňazi obetovali a predkladali dary svojim Bohom. Dodova vízia do budúcnosti je prestavať areál v duchu praslovanstva a návratu k pôvodným zvykom a tradíciám našich predkov. Magickú atmosféru známej baníckej oblasti dopĺňa nedávno postavená replika pece na tavenie železnej rudy. Ďalej je v pláne vybudovať praslovanskú osadu s dobovými obydliami a kolovú ohradu so strážnou vežou.

Ak si niekto z Vás spomenie na príhodu alebo niečo, čo sa na ranči stalo a v príbehu Vám to chýba napíšte na mail centaurus.oz@gmail.com.